Čarodejovia

Vyslanci Valar v Stredozemi

„Nemiešaj sa do záležitostí čarodejníkov, lebo sú prefíkaní a rýchlo sa nahnevajú.“

Gildor Inglorion

Čarodejníci Stredozeme, v quenijčine tiež známi ako Istari a Ithryn v sindarčine, boli malá skupina bytostí, ktoré navonok pripomínali ľudí, ale vlastnili oveľa väčšiu fyzickú a psychickú moc.

História

Čarodejníci, tiež zvaní Istari, boli pôvodne duchovia z rádu Maiar, nasledovníci Valar, ktorí ich poslali, aby pomáhali národom Stredozeme proti Sauronovi, keď zhromažďoval svoje sily počas Tretieho veku.

Poznáme päť Istarov – Curuma,ktorý bol Aulëho Maia, Olórina, ktorý bol Manwëho a Vardin Maia, Aiwendila, Yavanninho Maiu a Alatara a Pallanda, ktorí ako Maiar obaja slúžili Oromëmu. Alatar a Pallando, tiež známi ako Ithryn Luin, „Modrí čarodejníci“, odišli na východ a nevstupujú do hlavných príbehov Stredozeme. Na severozápade Stredozeme poznali ľudia a elfovia Curuma ako Sarumana, Olórina ľudia poznali ako Gandalfa a elfovia ako Mithrandira, kým Aiwendil bol známy pod menom Radagast.

Istari prišli do Stredozeme okolo roku 1000 T.V. Každý čarodejník mal pridelenú farbu šiat, biela označovala vodcu. Dvaja, ktorí cestovali na východ, nosili modrú, preto sa volali Ithryn Luin, „Modrí čarodejníci“. Podobne sa aj ostatní čarodejníci neskôr stali známymi pod ich farbami, často boli označovaní ako „Saruman Biely“, „Gandalf Šedý“ a „Radagast Hnedý“. Nie je známe, či ich farby mali špeciálny význam ohľadom ich postavenia, schopností alebo povahy.

Boli odetí do tiel starých mužov, čo obmedzovalo ich schopnosti tak, aby iba pomáhali národom v Stredozemi a neusilovali sa o nadvládu ako Sauron, ktorý bol tiež Maia. Tým, že obývali telá ľudí, im Valar prikázali, aby pomáhali ľuďom presvedčovaním a povzbudzovaním, nie strachom alebo silou. Keďže mali ľudské telá, tiež podliehali všetkým slabostiam fyzického tela, cítili hlad, bolesť, nenásytnosť, utrpenie, radosť a všetky ďalšie emócie a bolesti ľudí.

Napriek svojim ľudským telám zostali nesmrteľní a starli iba veľmi pomaly. Mohli však byť zabití, Gandalf rozhodne zomrel po jeho súboji s balrogom v Morii a iba vďaka zásahu Erua sa vrátil do svojho tela. 

Veľmi málo obyvateľov Stredozeme vedelo o tom, kto v skutočnosti čarodejníci boli. Istari túto informáciu nešírili. Väčšina verila, že sú to elfovia alebo múdri muži (Gandalf reprezentuje túto interpretáciu, jeho meno znamená Putujúci elf, lebo ľudia, ktorí mu dali túto prezývku, verili, že bol elf). Priťahovali otázky svojou mierumilovnou povahou a nesúhlasom s priamym zasahovaním do záležitostí iných. Napriek ich špecifickému a jednoznačnému cieľu boli čarodejníci rovnako schopní cítiť pocity smrteľníkov – preto Gandalf cítil také veľké sympatie k hobitom. Na druhej strane mohli cítiť aj negatívne emócie smrteľníkov ako chamtivosť, žiarlivosť a túžbu po moci. Saruman sa sám stal obeťou týchto emócií a ako naznačuje esej v Nedokončených príbehoch, Modrí čarodejníci možno padli za obeť ich pokušeniu počas ich púte na východ.  

Saruman bol pôvodne obdarený najväčšou mocou z piatich Istari a menovali ho za hlavu Bielej rady, skupiny múdrych, ktorá vznikla v opozícii voči Sauronovi. V roku 2759 T.V. ho vládcovia Gondoru a Rohanu pozvali, aby žil v Isengarde v nedobztnej veži Orthanc. Saruman sa vzdelával v umení tvorby Prsteňov moci a postupne ho skazila túžba po prsteňoch a Sauronov priamy vplyv cez palantír v Orthancu. Nakoniec ho spútala Sauronova moc a pomáhal mu vo Vojne o Prsteň, až kým ho neporazili enti a Gandalf, ktorý zlomil jeho palicu a vykázal ho z Bielej rady. Sarumanova smrť prišla v Kraji z rúk jeho služobníka Grímu po tom, čo bol Jeden Prsteň zničený. Jeho ducha potom odvial vietor a stal sa podobným Sauronovmu po jeho zničení. 

Keď Saruman podľahol vábeniu Prsteňa a po zničení balroga z Morie, Gandalf bol znovuzrodený a získal titul Gandalf Biely. Gandalf, ktorého Galadriel pôvodne navrhla ako hlavu Bielej rady, sa tak stal vodcom Bielej rady a Rádu Istari. Potom vylúčil Sarumana z rádu a doviedol západ k víťazstvu nad Sauronom, keď radil Nositeľovi Prsteňa, Frodovi a novému kráľovi Gondoru, Aragornovi Elessarovi. Po porážke Saurona a Sarumana Gandalf cestoval za More s Nositeľmi Prsteňa a odhalil, že bol nositeľom Narye, jedného z elfských prsteňov Moci. 

Radagast istý čas zostal verný svojmu poslaniu, dokonca slúžil ako posol medzi Gandalfom a Sarumanom a presvedčil Gandalfa, aby sa stretol so Sarumanom. Radagast taktiež zveril svoje vtáky do služby Sarumanovi a Gandalfovi. Prebýval v Rhosgobele neďaleko hraníc Temnolesa. Povráva sa, že nakoniec sa Radagast nechal uniesť svojím očarením zvieratami a vtákmi a nedokončil svoju úlohu.

Modrí čarodejníci odišli na východ a nevrátili sa do príbehov severozápadnej Stredozeme. Občas sa hovorí, že zlyhali vo svojom poslaní a podľahli pokušeniam, ktoré skazili Sarumana. Tiež sa hovorí, že ich pád dal vzniknúť magickým kultom na východe, povráva sa aj, že možno uspeli vo svojej úlohe a že víťazstvá západu by bolo nemožné, keby na východe neuspeli.

Etymológia

Tolkienovi Istari neboli čarodejníci v bežnom význame tohto slova, ale skôr viac niečo ako „mudrci“ alebo dokonca „poslovia“. Tolkien, celoživotný filológ a oddaný katolík, zámerne použil toto slovo, pretože predstavuje „múdrosť“ a vhodne predložilo čitateľovi „ostatné pozemské“ sily týchto hrdinov. Tento pohľad na vec najlepšie opísal sám Tolkien v prvom odseku eseje Istari v Nedokončených príbehoch:

Čarodejník je preklad quenijského istar (sindarsky ithron): člen „rádu“ (ako to nazývajú), ktorý vlastní a prejavuje vynikajúcu znalosť histórie a povahy sveta. Preklad (je vhodný vo vzťahu k „múdry“ a iným starodávnym slovám o poznaní, podobným ako istar v quenijčine) nie je síce šťastný, keďže Heren Istarion alebo „Rád čarodejníkov“ je dosť odlišný od „čarodejníkov“ a „mágov“ neskorších legiend. Istari patrili výlučne do Tretieho veku a odišli a nikto možno s výnimkou Elronda, Círdana a Galadriel neobjavil, kým boli, alebo odkiaľ prišli.

Iné verzie legendária

V gnómčine, jednom z raných Tolkienových konceptov elfského jazyka, je slovo pre čajodejníka curug (a čarodejnica je curus). Alternatívne slovo, ktoré sa tiež prekladá ako čarodejník, je  thotweg.

Iné diela

Čarodejník, ktorý uvalil zaklínadlo na psíka Rovera sa objavil v Tolkienovom príbehu Roverandom. Toto očarovanie premenilo Rovera na hračku.

Zdroje

http://www.tolkiengateway.net/wiki/Wizards

http://www.glyphweb.com/arda/w/wizards.html