Ľudia

Druhorodené Ilúvatarove deti

Na západ, sever a na juh sa rozšírili a putovali deti ľudí a ich radosťou bola radosť rána predtým ako uschne rosa a každý list je zelený.

Silmarillion, kapitola O ľuďoch

                                  Rodostrom ľudskej rasy

                                          Hildor
                                     "Ďalší príchodzí"
                                            |
                        ------------------------------------------------
                        |                   |              :           :
                        |              Diví ľudia       Hobiti    Drúadančania
                        |                   |
     --------------------                   ----------------
     |                  |                   |              |
   Edain          Stredné národy        Východňania    Haradčania
     |                  |
Númenorčania        Severania
     |                  |     
Dúnadančania        Severania

Rodokmeň hlavných vetiev ľudskej rasy a s ňou spojených národov. Berte prosím na vedomie, že aj keď sú Hobiti a Drúadančania uvedení ako vetvy patriace k rase ľudí a museli teda pochádzať z prvých ľudí, ktorí sa prebudili v Hildoriéne, presné detaily ich pôvodu zostávajú neznáme.

Pôvod Severanov bol o dosť komplikovanejší, ako dokáže zobraziť tento jednoduchý diagram. Pre viac informácií pozri heslo "Severania".

Pôvod a povaha[]

Rasa ľudí je druhá z rás vytvorených Najvyšším, Ilúvatarom. Elfovia ich nazývajú Druhorodení (v quenijčine Atani, v sindarčine Edain), pretože sa prebudili v Prvom veku Slnka, tri veky po elfoch. Ľudia sa prebudili na ďalekom východe Stredozeme, v krajine Hildorién. Keď na ďalekom západe prvý raz vyšlo Slnko, ľudia začali za ním putovať, čo o niekoľko storočí neskôr vyvrcholilo vstupom niektorých z nich do Beleriandu.

Je mnoho dôkazov o tom, že čoskoro po ich prebudení k nim prišiel Morgoth, podnecoval ich, aby ho uctievali a odvrátili sa od Ilúvatara. Ľudia mu vyhoveli, čo z nich robí jedinú rasu, ktorá celkom podľahla Tieňu, čo môže byť zodpovedné za ich náchylnosť konať zlo. A hoci boli všetci ľudia zvedení Nepriateľom, niektorí oľutovali a utiekli a neskôr sa z nich stali predkovia Edain.

Ľudia sú nositeľmi Daru ľudí, smrteľnosti. Elfovia sú nesmrteľní v tom zmysle, že aj keď sú ich telá zabité, ich duše zostávajú pripútané k svetu a putujú do Mandosových siení, kde čakajú, kým ich prepustia, alebo kým skončí svet, pretože elfovia sú pripútaní k svetu až do jeho konca. Keď zomrú ľudia, odchádzajú z Ardy a sú oslobodení od všetkých jej starostí a trápení. Morgothov vplyv však spôsobil, že ľudia sa začali smrti báť a tak ju už nevidia ako dar, ale ako skazu.

Skupiny a príslušnosť[]

Hoci všetci ľudia sú prepojení, existuje mnoho rôznych skupín s rôznymi kultúrami. Najdôležitejšou skupinou v príbehoch Prvého veku boli Edain, aj keď slovo Edain, technicky vzaté, označuje všetkých ľudí, elfovia ho používali na odlíšenie tých ľudí, ktorí v Prvom veku bojovali v Beleriande po ich boku proti Morgothovi, od ostatných ľudí. Edain sa delili do troch domov.

Prvý z domov Edain bol Bëorov dom, ktorý vstúpil do Beleriandu v roku 305 P.V. a od Finroda Felagunda dostali ako léno Ladros v Dorthonione. Druhý dom Edain viedol Haldad a neskôr jeho dcéra Haleth, takže sa neskôr stal známy ako Halethin dom. Usídlil sa v Brethilskom lese. Tretí dom, ktorý sa neskôr stal najslávnejším, viedol Marach a neskôr jeden z jeho potomkov, Hador. Tento dom bol známy aj ako Marachov dom, ale aj ako Hadorov dom.

Ostatní ľudia neprekročili Hmlisté hory a nebojovali proti Morgothovi, no niektorí (napríklad Východňania) otvorene bojovali na jeho strane. V nasledujúcich vekoch budú Východňania a Haradčania bojovať na Sauronovej strane proti potomkom Edain. Nasledujú krátke opisy najdôležitejších skupín ľudí počas Prvého, Druhého a Tretieho veku.

Edain a Dúnadančania[]

Ako odmenu za služby a pomoc poskytnutú elfom a Valar vo Vojne hnevu na konci Prvého veku dostali Edain od Valar nové územie medzi Amanom a Stredozemou. Toto bol Númenor, ostrov v tvare päťcípej hviezdy, ďaleko od problémov Stredozeme.

Sem ich priviedol Elros s pomocou svojho otca Eärendila, ktorý sa ako rovnomenná žiarivá hviezda plavil po nebi a viedol lode Edain na Númenor. Keď dorazili, Elros sa stal prvým kráľom Númenoru a prijal meno Tar-Minyatur. Edain sa stali známi ako Númenorčania, alebo Dúnadančania (sindarské meno, ktoré znamená Ľudia Západu.) Númenorské kráľovstvo bolo stále mocnejšie a mocnejšie a Dúnadančania sa stali najušľachtilejšími a najvznešenejšími zo všetkých ľudí v Arde. Spočiatku boli Dúadančania spojencami elfov v Stredozemi a pomáhali im v boji proti Morgothovmu poručíkovi, Sauronovi.

Ako však rástla ich moc a šťastie, Númenorčania začali cítiť odpor k Daru ľudí, smrti a chceli sa stať nesmrteľnými ako elfovia, aby si naveky mohli užívať svoj majetok. Králi sa spolu s väčšinou Númenorčanov začali odvracať od Valar a reptali proti Zápovedi Valar, ktorá im zakazovala plaviť sa na západ mimo dohľad Númenoru alebo vstúpiť do Valinoru. Númenorčania sa stali nepriateľskými proti všetkým elfským vplyvom v ich ríši. V roku 2899 D.V sa Ar-Adûnakhôr stal prvým kráľom Númenoru, ktorý prijal meno v adûnajčine, jazyku ľudí a nie v quenijčine, jazyku elfov z Valinoru.

Na začiatku svojej rebélie sa Númenorčania rozdelili na dve časti. Prvá, Kráľovi muži, si užívala podporu kráľa a zahŕňala väčšinu národa. Chceli získať nesmrteľnosť a zbaviť sa lojálnosti Valar zdedenej po starých otcoch. Kráľovi muži sa tiež chceli zbaviť stykov s elfmi a tak ako úradný jazyk uprednostňovali adûnajčinu, neskôr dokonca trestali tých, ktorí hovorili elfskými jazykmi. Prenasledovanú menšinu, Verných, vedli Páni z Andúnië, najzápadnejšej provincie Númenoru. Táto menšina zostávala verná Valar a snažila sa udržiavať priateľstvo s elfmi.

Keď bol Sauron pred koncom Druhého veku naoko porazený númenorskou armádou a odvedený na ostrov, využil pýchu jeho obyvateľov. Naučil ich mnoho vecí a lichotením kráľovi Ar-Pharazônovi sa prepracoval medzi kráľových radcov a získal si srdcia národa. Nakoniec Sauron poradil kráľovi zaútočiť na Valinor a privlastniť si nesmrteľnosť. Kráľ ho pochabo poslúchol a ako trest bol Númenor potopený. Zachránili sa len Verní. Tí sa vrátili do Stredozeme, kde založili kráľovstvá Gondor a Arnor.

Čierni Númenorčania a Haradčania[]

Verní neboli jediní Númenorčania, ktorí ostali v Stredozemi potom, ako so potopil Númenor. Keď vzrástla námorná moc Númenoru, mnoho jeho obyvateľov zakladalo v Stredozemi kolónie a v druhom tisícročí Druhého veku nastal odliv obyvateľov z preľudneného ostrova. Kráľovi muži sa usadzovali v Stredozemi, pretože chceli dobyť nové územia, Verní tak robili preto, lebo boli prenasledovaní kráľmi. Verní sa usídlovali hlavne v Pelargire, Kráľovi muži v Umbare a iných kolóniách na juhu, z ktorých Sauron v druhom tisícročí Druhého veku zverboval niektorých ľudí, ktorí sa neskôr stali Prsteňovými prázrakmi. Po zničení Númenoru sa Kráľovi muži stali známi ako Čierni Númenorčania a boli aj naďalej nepriateľskí voči Verným z Gondoru. Umbar bol však v roku 933 T.V. dobytý Gondorom.

Východne od Umbaru žila iná skupina ľudí, Haradčania, alebo Južania. Mali tmavú pleť a a bojovali na obrovských bojových olifantoch, alebo mûmakiloch. Tiež boli nepriateľmi Gondoru, hoci v roku 1050 T.V. boli porazení kráľom Hyarmendacilom I.

V čase Vojny o Prsteň neboli Umbar ani Harad kontrolované slabnúcou mocou Gondoru. Predstavovali z juhu smrteľné nebezpečenstvo a mnoho Haradčanov bojovalo v tejto vojne na Sauronovej strane.

Východňania[]

Ľudia, ktorí bojovali v Morgothových a Sauronových armádach boli Východňania a pochádzali z oblasti okolo mora Rhûn. Niektorí Východňania ponúkli svoje služby elfom v Beleriande - boli medzi nimi Bór a jeho synovia a tiež Ulfang Čierny, čo sa v Nirnaeth Arnoediad ukázalo ako katastrofa, pretože Ulfang a jeho klan zbehli a pridali sa k Morgothovi, zatiaľ čo Bór a jeho synovia statočne padli bojujúc na strane Eldar.

Po Morgothovej porážke Sauron rozšíril svoj vplyv nad Východňanmi. Keď v 12. storočí Tretieho veku začala moc Gondoru upadať, Východňania zabrali celý východný breh Anduiny s výnimkou Ithilienu a rozdrvili Severanov, spojencov Gondoru.

Východňania boli v Treťom veku rozdelení na rôzne kmene, ako napríklad Vozataji alebo kmeň Balchoth. Vozataji boli konfederáciou Východňanov, ktorá bola veľmi aktívna medzi rokmi 1856 a 1944 T.V. . Mnoho rokov znamenali pre Gondor vážnu hrozbu, až kým ich v roku 1944 T.V. neporazil kráľ Eärnil II.

Keď Gondor v roku 2050 T.V. stratil kráľa, Východňania sa začali preskupovať a divý kmeň Balchoth sa stal najdôležitejším kmeňom. V roku 2510 T.V. znovu vtrhli do Gondoru a okupovali väčšinu Calenardhonu až kým neboli porazení Éothéodom, ktorý prišiel Gondoru na pomoc.

Počas Vojny o Prsteň patrili Východňania k najkrutejším a najdivším bojovníkom nasadených Sauronom v bitke o Pelennorské polia.

Severania[]

Nie všetci ľudia, ktorí v Prvom veku zostali východne od Hmlistých hôr alebo Mordých vrchov boli zvedení Morgothom alebo Sauronom a po Vojne hnevu sa k nim pripojili tí Edain, ktorí nechceli putovať na Númenor. Severania, ktorí žili vo Veľkom zelenolese a iných častiach Rhovanionu boli voči Dúnadančanom, ktorí boli z veľkej časti ich príbuzní, priateľskí a mnohí z nich sa stali poddanými Gondoru. Ľudia z Údolu a Esgarothu boli Severania, rovnako ako Lesní ľudia z Temnolesa a Éothéod, z ktorých sa neskôr stali Páni koní, Rohirrovia.

Dunlendingovia a Drúadančania[]

Keď Elendil založil Arnor, jeho hranice boli rýchlo rozšírené po rieku Gwathló a podobne sa rozširovali hranice Gondoru cez Enedwaith. V Enedwaithe a Minhiriathe (sindarské meno s významom "územie medzi riekami") žila skupina ľudí, ktorá bola píbuzná tým ľuďom, z ktorých neskôr vznikol Halethin dom a boli známi ako Dunlendingovia. Žili v rozsiahlych lesoch pokrývajúcich väčšinu Eriadoru a keď Númenorčania začali v Druhom veku tieto lesy vyrubovať na stavbu svojich lodí, vyslúžili si ich nepriateľstvo. Dunlendingovia sa neskôr stali zarytými nepriateľmi Rohanu, pretože verili, že Rohirrovia im ukradli územie.

Kvôli nepriateľstvu s Rohanom slúžili Dunlendingovia počas Vojny o Prsteň Sarumanovi a bojovali proti Rohirrom v Bitke o Helmov žľab.

Ďalšou skupinou ľudí boli Wosovia. Postavou boli malí a zhrbení, vždy ich bolo málo a v porovnaní s ostatnými skupinami ľudí žili krátko. V Prvom veku žili spolu s Halethiným domom. Elfovia ich počítali medzi Edain, z čoho vzniklo aj ich meno Drúedain (zloženina Drûg, čo bolo meno, ktorým nazývali sami seba + Edain).

Na konci Tretieho veku ešte stále žila neveľká skupina Wosov v Drúadanskom lese. Odrážali orkov otrávenými šípmi a boli životne dôležitý pri zabezpečení pomoci Rohirrov v Bitke o Pelennorské polia. Kráľ Elessar im vo Štvrtom veku navždy daroval Drúadanský les.

Hobiti[]

Hobiti boli iba poddruhom ľudí, nie samostatnou rasou, ich pôvod je však nejasný - prvý raz sa objavili v záznamoch ostatných ľudí uprostred Tretieho veku.