Ithryn Luin

Modrí čarodejníci

Modrí čarodejníci (sindarsky Ithryn Luin) boli dvaja čarodejníci, ktorých poslali, aby bojovali proti Sauronovej vôli v najvzdialenejších krajoch Stredozeme. Tolkienova predstava dvoch Modrých čarodejníkov sa medzi jeho skoršími a neskoršími rukopismi dramaticky zmenila.

História

Skoršie rukopisy

Myšlienka, že okrem Sarumana, Gandalfa a Radagasta existovali ešte dvaja ďalší čarodejníci bola po prvýkrát predstavená, keď Saruman v zlosti odhalil, že boli piati členovia Rádu čarodejníkov:

"Neskôr! Áno, predpokladám, že keď ty (Gandalf) budeš mať aj kľúče od samotnej Barad-dûr, koruny siedmich kráľov a palice Piatich čarodejníkov!"

Saruman

V Pánovi Prsteňov sa o týchto čarodejníkoch nič viac nepíše. Avšak, v roku 1954 počas pripravovania indexu Návratu kráľa, Tolkien napísal niečo, čo jeho syn neskôr označil ako „esej o Istaroch“. Hovorí sa v nej o hlavných čarodejníkoch, ktorí priišli na sever Stredozeme - bolo ich päť a dvaja z nich boli odetí v morsky modrom. O týchto dvoch sa na západe Stredozeme vedelo iba málo, dokonca aj ich vlastné mená sú neznáme, ale spolu sú známi ako Ithryn Luin, Modrí čarodejníci. Hovorí sa, že cestovali na východ s Curunírom (Sarumanom), ale nevrátili sa na západ. Ich osud je neznámy, ale niektorí sa pridŕžajú toho, že prepadli zlu a stali sa Sauronovými služobníkmi.

Tolkien rozviedol tento posledný bod v liste z roku 1958:

"Naozaj neviem nič konkrétne o zvyšných dvoch (čarodejníkoch) – odkedy sa nespomínajú v histórii severozápadu. Myslím, že šli ako poslovia do vzdialených krajov, na východ a na juh, ďaleko za númenorský dosah ako poslovia do nepriateľom okupovaných krajín. Aký úspech mali, to neviem, ale obávam sa, že zlyhali ako Saruman, hoci nepochybne v iných smeroch, a domnievam sa, že boli zakladateľmi tajných kultov a „magických“ tradícií, ktoré prežili aj Sauronov pád.“

J. R. R. Tolkien

Tu Tolkien, ešte sám neistý, urobil jasnú výpoveď o tom, že dvaja Modrí čarodejníci zišli z cesty, hoci inak ako Saruman a možno založili magické kulty na východe a juhu Stredozeme. Keby sme mali posúdiť otázku, či Modrí čarodejníci „zlyhali“ alebo nie iba podľa tohto dôkazu, potom by odpoveď nepochybne znela, že áno. Tolkien tiež naznačuje, že iba Gandalf sa vrátil do Valinoru:

"Chceš zvedieť múdrosť || čo dlho bola tajná

o Piatich čo prišli || z ďalekého kraja?

Len jeden sa vrátil. || Ostatní však nie."

J. R. R. Tolkien

V stručnom rozprávaní o rade Valar sa spomína, že pôvod Modrých čarodejníkov je rovnaký ako pôvod ostatných troch - Curuma (Saruman), Aiwendila (Radagast) a Olórina (Gandalf). Kým v eseji Modrí čarodejníci nemajú mená, tu sa volajú Alatar a Pallando. Oromë vybral Alatara, aby šiel do Stredozeme (aby súperil so Sauronovou vôľou) a Alatar sa rozhodol vziať so sebou Pallanda ako spoločníka. Christopher Tolkien špekuloval, že ich spojitosť s Oromëm bola možno preto, že tento Vala ma najväčšie vedomosti o vzdialených krajoch Stredozeme a práve tam Modrí čarodejníci putovali.

Na základe vyššie uvedeného materiálu sa dejiny Modrých čarodejníkov odvíjajú približne nasledovne:

• Manwë zvoláva radu Valar. Rozhodnú sa do Stredozeme poslať vyslancov. Oromë vyberie Alatara a Alatar si so sebou vezme svojho priateľa Pallanda.

• Modrí čarodejníci dorazia do Stredozeme približne v tom istom čase ako ostatní čarodejníci v roku 1000 T.V.

• Modrí čarodejníci putujú na východ Stredozeme so Sarumanom. Saruman sa vracia na severozápad, ale Modrí čarodejníci nie.

• Spolu alebo nezávisle Alatar a Pallando odpadajú od svojej stanovenej úlohy. Možno založili „magické“ kulty medzi ľuďmi na východe a juhu, ktoré existovali aj po páde Pána Prsteňov.

Neskoršie rukopisy

Ku koncu svojho života sa Tolkien vrátil k téme Modrých čarodejníkov. V stručnom náčrte poznamenal, že Modrých čarodejníkov poslali do Stredozeme v Druhom veku a mali rozvrátiť Sauronovo dielo na východe:

"Ich úlohou bolo oklamať Saurona, priniesť pomoc niekoľkým kmeňom ľudí, ktorí rebelovali proti uctievaniu Melkora, podnietiť rebéliu... a po jeho prvom páde zistiť, kde sa skrýva (v čom zlyhali) a spôsobiť (?nezhody a chaos?) na temnom východe.... Museli mať veľký vplyv na dejiny Druhého veku v tom, že oslabili a rozdrobili sily východu...ktoré by v Druhom a aj v Treťom veku inak prevýšili západ."

J. R. R. Tolkien

Z toho dôvodu Tolkien drasticky zmenil svoju koncepciu Modrých čarodejníkov. Už viac neprišli do Stredozeme so Sarumanom, Gandalfom a Radagastom v roku 1000 T.V. Namiesto toho prišli oveľa skôr, približne v tom istom čase ako Glorfindel v roku 1600 D.V. Kým Glorfindelovou úlohou bolo pomáhať Elrondovi vo vojne v Eriadore, Modrí čarodejníci mali putovať na východ. Tolkien už viac  neveril, že zišli zo svojej cesty, namiesto toho ujasnil, že hrali rozhodujúcu rolu v páde Saurona na konci Druhého aj Tretieho veku. Stali sa známymi pod menami Morinehtar (Zabijak temnoty) a Rómestámo (Pomocník východu),  a uspeli v tom, aby zabránili silám východu prevýšiť počtom slobodné národy západu.

Na základe týchto neskorších rukopisov sa dajú dejiny Modrých čarodejníkov zhrnúť takto:

• Dvaja Modrí čarodejníciboli poslaní do Stredozeme (na príkaz Valar) približne v rovnakom čase ako Glorfindel, približne v r. 1600 D.V., Roku strachu, kedy Sauron ukoval Jeden Prsteň a dokončil výstavbu Barad-dûr.

• Modrí čarodejníci cestovali na východ Stredozeme, kde zostali, nevideli ich, ani o nich nepočuli na západ od Mordoru.

• Tam sa stali známymi pod menami Morinehtar (Zabijak temnoty) a Rómestámo (Pomocník východu).

• Modrí čarodejníci boli schopní skrížiť Sauronove plány na východe, pomohli poraziť Saurona vo Vojne Posledného spojenectva.

• Morinehtar a Rómestámor zaistili, že sily východu neprečíslili západ, čím pomohli zabezpečiť víťazstvo Slobodných národov vo Vojne o Prsteň.

Etymológia

Sindarské meno Ithryn Luin pozostáva z ithryn („čarodejníci“, množné číslo od ithron) a luin („modrý“).

Morinehtar je opísané ako význam „Zabijak temnoty“, pravdepodobne založené na quenijských slovách mori- („temnota“) a nehtar („zabijak“).

Rómestámo, alebo Róme(n)star je quenijské meno a znamená „Pomocník východu“. 

Zdroje

http://www.tolkiengateway.net/wiki/Blue_Wizards